So susedom sme si pred dvomi týždňami zahovorili aj „tému dňa“ – situácia v zdravotníctve. Po dlhších rôznych úvahách mi sused vyrozprával svoj vlastný príbeh :
Viem, že som to mohol vypovedať verejnosti aj skôr, ale teraz cítim potrebu to verejnosti oznámiť.
V októbri 2010 som bol na vyšetrení srdca vo Východoslovenskom ústave srdcovo cievnych chorôb v Košiciach skrátene VÚSCH KE. Bol som tam objednaný mojím kardiológom niekedy v máji 2010, teda na tzv. čakačku, ako to volajú v ústave . Systém je tam taký, že po predložení pozvánky a požadovanej dokumentácie odovzdáte svoje šatstvo v osobitnej miestnosti na to určenej a po prezlečení do „nemocničného“ odchádzate na izbu.
Rovnako som pochodil aj ja. Po príchode na izbu mi sestrička ukázala moju posteľ a skrinku na osobné veci. V tom čase tam ešte čakal na prepúšťaciu správu môj predchodca, teda pacient, ktorý predtým ležal na tejto „mojej“ posteli. Bol už zbalený a nedočkavo sa prechádzal po izbe. Po niekoľkých vľúdnych slovách z oboch strán sa odchádzajúci rozhovoril :
Viete, ja som sa strašne bál. Ležal tu vedľa mňa jeden pacient, ktorý bol po vyšetrení srdca a ten mi nahovoril také strašné veci, že ma strašne vyľakal. Bol som sám zvedavý a tak som sa vypytoval viac. Už na pohľad bolo jasné, že odchádzajúci je tmavšej pleti a že je Róm. Povzbudzoval som ho, aby bol zhovorčivejší. A tak pokračoval : „ viete tam idete zabalený v plachte, preštiknú Vám cievu v slabinách a potom idú nejakým drôtom až k srdcu a vtedy zistia, v akom stave máte srdce aj priľahlé cievy. Ak zistia nejaký problém, napr. zúženie cievy, tak to vedia aj hneď opraviť tzv. stendom“…veď viem, toto nám už hovorili pri príchode a čo ďalej ? „ no ten čo tu ležal na teraz Vašej posteli ma tak vystrašil, že ja som sa strašne naľakal a chcel som ujsť preč, že radšej umriem, ako zažiť to strašné, čo mi Váš predchodca nahovoril.“… no a napokon ste si to rozmysleli ? dobiedzal som…. „nie, ja som už bol dole v tej miestnosti, kde bolo uložené moje oblečenie a pýtal som ho, že idem domov… ale som nemal nijaký papier na to a tak oni zavolali p. primára“ … a ďalej? Hádam p. primár povedal že keď chcete odísť aby Vás pustili… či ? „ no a to je práve to : osobne prišiel dole p. primár MUDr. Studenčan za mnou, že prečo chcem odísť, aby som sa nebál, že on osobne dohliadne, aby som sa nebál, všetko urobí tak, aby ma nič nebolelo. Tak som sa s ním vrátil… on ma presvedčil“…. a mal pravdu p. primár ? spýtal som sa ….“hej mal pravdu, dokonca som mal zúžene cievy a opravil mi ich, hneď sa mi lepšie dýcha“… odpovedal
V tom prišla sestrička a odovzdala „odchádzajúcemu pacientovi“ správu a tak sme sa narýchlo aj rozlúčili….Odchádzajúci mal asi 55 rokov…
Málokto si vie domyslieť, ako sa mi uľavilo a s akým obdivom som hľadel na p. primára MUDr. Studenčana….. a dodnes tak aj hľadím. A cez tento postreh na všetkých lekárov….a neverím, že od chudobného Róma vzal nejaký „prezent“, či úplatok….všetka česť Vám !
Celá debata | RSS tejto debaty