spoločenské dianie

Prečo tu hovorím FAŠIZME ? Nuž, mal som suseda, ktorý ako vojak slovenskej armády bol tesne pred Slovenským národným povstaním zajatý a odvezený do koncentračného tábora v Nemecku. Ako chlapec som s ním často trávil aspoň pár hodín denne, lebo domov sa vrátil bez nôh. Nemohol sa pohybovať, bol to začiatok 50-tych rokov, vozíky ešte neboli, pokúšal sa o barlách, vypočul som si všetky jeho zážitky a mohol by som o tom napísať román. Viem, mnohým by sa to nepáčilo.

Po skončení 2. svetovej vojny mnohí, ktorí ostali živými museli podstúpiť rôzne liečenia, začať niekde pracovať, doškoľovať sa, zaškoľovať, alebo priamo nastúpiť do rôznych škôl, zakladať si rodiny. Môjho suseda často navštevovali jeho bývalí spolubojovníci aj takí, ktorým sa podarilo  ujsť pred nemeckým zajatím.

Spomínam si na jedného, ktorému sa podarilo v skupine známeho veliteľa kapitána STANEKA ujsť z Prešovských kasárni tri hodiny pred nemeckým zajatím. Táto skupina (v ktorej bol až do konca  budem ho volať Jozef ) tvrdo bojovala napríklad o Telgárt, okolie Popradu, Liptovský Mikuláš, či Strečno. Po demobilizácii odišiel pracovať s manželkou do Čiech. Tam si ho všimli komunisti a navrhli mu prácu v štátnej bezpečnosti. Ďalej viem o ňom len toľko, že sa po čase vrátil na Slovensko a keďže sa odmietol zúčastniť na nejakej náboženskej akcie, tak bol až do dôchodku iba starším referentom.

Prichádzal k môjmu susedovi ešte jeden priateľ z vojenčiny, s ktorým sa priatelil hneď po mobilizácii . Ten však bol odvelený na východný front bojovať s nemeckou armádou proti Sovietskemu zväzu. Tam sa stalo, že celá jednotka dezertovala a tak sa dostal až do Buzuluku. Tam dostal výcvik a bol začlenený do 2. paradesantnej brigády, ktorá bola na začiatku povstania letecky prepravená do okolia Banskej Bystrice na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Spomínal, ako bojoval v skupine, kde im prišiel na pomoc obrnený vlak zo Zvolena, potom však prevahou nemeckej armády a slovenských oddielov hlinkovej gardy ustupovali do hôr. Spomínal aj známy prechod celej partizánskej skupiny cez Prašivú. Keďže pochádzal z južného Slovenska dostal úlohy premiestniť sa s menšou skupinou bližšie k frontu. Potom už bojoval každý na svoju päsť, až do spojenia s frontom. Viem, že do komunistickej strany vstúpil hneď po vojne a tiež ho začlenili do slovenských policajných jednotiek. Od r. 1948 bol príslušníkom štátnej bezpečnosti.

Tretí zaujímavý človek bol tiež susedov spolubojovník z vojenčiny. Mal som asi 4 roky a keď som sa mu po vojensky pozdravil dostal som lízatko. Pamätám si ho veľmi dobre. Keďže on ešte pred vojnou mal maličký obchodík na dedine, tak mu ako prišelcovi z koncentráku dali obsluhovať obchod. No, stalo sa, čo sa stať nemalo, že prišla kontrola a v obchode bolo manko . Hovorilo sa o sume 20 000 Kčs. V tom čase platil nejaký neobvyklý zákon s číslom 231 ( v 1968 roku vzniklo aj hnutie s názvom K231) a v zmysel tohto zákona sa manko v štátnom podniku pokladalo za sabotáž. Bol odsúdený na dva roky . Tieto si odsedel v Příbrami. S ním som sa potom častejšie stretával, ale nikdy na nikoho nenadával. Bral to ako osud. Vravel že za chyby sa platí a on ju urobil. Odvtedy sa zamestnal ako robotník vo fabrike a spokojne si žil.

Takýchto prípadov by sa dalo vypočítavať nespočetne. Viem, že ako chlapec som načúval ich rozhovorom veľmi dôsledne a  v rokoch 1952-55 sa ani im nepáčilo, čo sa všetko v ČSR dialo, pravda, to len v úzkom kruhu medzi dobrými priateľmi bolo možné hovoriť otvorene a pravdivo. Ale v skutku boli to antifašisti telom aj dušou. VŠETCI, aj ten čo sa vrátil z Příbrami…Videli vlastnými očami umierať kamarátov  a na vlastnej koži poznali, čo je to FAŠIZMUS.

Pravda dnes už nikto z nich nežije, dokonca ani ich manželky. Mňa mali radi , lebo môj otec bol ich spolubojovník z vojenčiny a domov sa z koncentráku nevrátil. Sused vravel, že sa ho pokúsil „operovať“ , ak sa to tak dá povedať nejaký ruský zajatec – lekár, ale nemal náradie, tak iba nejakým náhradným. No dostal teploty a nikto mu nepomohol.

Pravda to boli časy vojnové a povojnové. Moju mamu, aj mňa vzali do zväzu protifašistických bojovníkov. Ja som to vôbec nepocítil ani nebral vážne, no keď som vyštudoval strednú školu a hlásil sa do zamestnania, všade bola iná protekcia. Ako chlapec bez otca som sa nevedel nikde umiestniť. Dokonca pamätám, že aj miestny farár mi ponúkol ísť na bohosloveckú fakultu. Aj keď som sa s touto myšlienkou pohrával , odmietol som. Bol som šialene zaľúbený…Uniforma ma nijako nelákala, ale na  základnú vojenskú službu som musel. Na vojenskej správe mi núkali ísť do dôstojníckej školy, ale to by som musel obetovať časť života, ktorý som chcel byť s mojou životnou láskou.

Po vojenčine som si išiel na VB ( verejná bezpečnosť) pre občiansky preukaz a tam ma čakal personálny  náborčík, či nechcem ísť k VB. Nuž ak budem doma, prečo nie?. Pristal som aj som prešiel rôznymi školami, školeniami a ponúkli mi aj prácu v štátnej bezpečnosti na úseku ochrany ekonomiky. Istú dobu som tu účinkoval, no nepáčili sa mi spôsoby niektorých veliteľov, tak som požiadal o prestup.

Ja som už v 1989 neslúžil, ale viem, že boli v zmysle vtedy platných zákonov vytvorené komisie z VPN ( verejnosť proti násiliu) a tieto hodnotili činnosť každého príslušníka, či je, alebo nie schopný služby naďalej. Kto prešiel, skladal novú prísahu. Viem, že veľa neprešlo a títo nedostali ani výsluhový dôchodok. Chcem tým povedať, že voči príslušníkom štátnej bezpečnosti boli vyvodené už hneď po „nežnej revolúcii“ dôsledky a boli prepustení bez náležitostí aj bez dôchodku.

Tento návrh zákona ( predtým ich už bolo viac a všetky sa zameriavali vyložene na príslušníkov štátnej bezpečnosti) chce po 32 ROKOCH  !!! keď aj vražda je premlčaná po 25 rokoch pod lákavým názvom „odobratia neoprávnených benefitov“ trestať osoby, ktoré :

a) nikdy sa nedopustili žiadneho trestného činu podľa platných zákonov

b) mnohí sú IBA PRÍBUZNÍ vo vysokom dôchodkovom veku ( oplatilo sa niektorým umrieť skôr????)

c) zaujímavosťou je, že práve tie osoby, ktoré boli priamo zapojené do REPRESIE boli z ministerstva spravodlivosti ako PROKURATÚRA, SÚDY a tzv. BACHARY vo väzniciach…. veď toto sa deje aj dnes. Túto skupinu ani dnes nemôžu dať do zákona, pretože jednak by im to sudcovia spočítali a jednak preto, že túto skupinu naďalej využívajú na svoje ciele. 

d) tí, ktorí sa dostali do väzenia v zmysle platných zákonov sú si sami na vine, že nedodržiavali zákon. Koľko je takých prípadov ???? keď bol niekto nevinne, alebo politicky odsúdený? a KTO JE TOMU NA VINE, ŽE JE TO TAK????

e) a tí mladučkí poslanci, ktorí ešte nevedia, kde je sever, nech si doštudujú dejepis, aspoň o Slovensku, SNP, či oni neponesú kvety k pomníkom obetí SNP????

f) už samotný názov zákona, že BENEFITY…. vy viete, vôbec o čom hovoríte? počúvate ich chlapci – kolegovia v uniforme?   urobte všetko preto, aby sa to niekedy nestalo vašim pozostalým.

Odpovedia mi páni poslanci :  A. Andrejuvová, O. Dostál, E. Hudecová, G. Grendel, J. Benčík, J. Herák, J. Szőllős, J. Majorová Garstková, J. Bubnár, J. Šeliga, K. Čekovský, J. Lukáč, M. Mihalik, M. Šefčík, M. Šipoš, M. Vetrák, P. Osuský, P. Kremský, P. Pčolinský, R. Kazda, R. Halák, R. Tabák, A. Záborská, Z. Pleštinská) ?????

ZÁVER :  faśisti chcú trestať antifašistov???? alebo chcú povedať, že oni sú lepší ????